Keď som sa prvýkrát rozhodol, že skúsim amatérske cyklistické preteky, mal som množstvo otázok. Ako trénovať? Aký mať plán? Ako skĺbiť tréning s prácou a rodinným životom? A hlavne – môžem sa pripraviť sám, bez trénera, len vďaka samoučeniu?

Volám sa Peter, som cyklistický nadšenec amatér a tento blog je môj pokus na tieto otázky odpovedať. Nie som profesionál, nemám za sebou roky pretekania, ani som s cyklistikou nezačal nejako extra skoro, ale mám chuť sa zlepšovať a podeliť sa o skúsenosti s ostatnými cyklistickými nadšencami. Ak ste na tom podobne, možno tu nájdete inšpiráciu alebo aspoň pocit, že v tom nie ste sami.
Prečo vôbec pretekať?
Cyklistika pre mňa bola dlho len druh turistiky, kedy sme s rodičmi a potom s priateľkou spoznávali nové miesta na bajkoch. Po čase som začal mať potrebu vyskúšať si nejaké preteky a keď sa kúsok od domu jazdil slávny Kráľ Šumavy, nebolo čo riešiť a párkrát som si to vyskúšal. Treba povedať, že bez nejakého sofistikovanejšieho tréningu to bolo skôr o prežití a rabovaní na bohatých občerstvovačkách. V lete pri sledovaní top pretekov v televízii sa ale vždy vkradla myšlienka, aké to asi je na tej cestičke a ako veľmi je to náročné. S postupom času som si kúpil prvú základnú cestičku, ktorá ma chytila a už nepustila. S ďalším letom prišla ďalšia a kvalitnejšia cestička, viac kilometrov a hodín a z cyklistiky sa stala posadnutosť. Potom som začal mať potrebu posúvať svoje limity. A čo je lepšou motiváciou (ak vynecháme tentoraz KOMy na Strave), než štartové číslo na drese a cieľ, ku ktorému smeruje každý tréning?
Amatérske preteky nie sú len o výhrach. Sú o prekonávaní samého seba, o spoločenstve ľudí, ktorí zdieľajú rovnakú vášeň, a o pocite, keď po týždňoch driny vidíte zlepšenie.

Je možné sa pripraviť sám?
Profesionálny tréner je určite výhodou, ale nie každý si ho môže dovoliť – a niekto možno ani nechce. S vedomím časovej náročnosti a až prílišnej nepravidelnosti som sa rozhodol pre variant samoučenia. Dnes máme k dispozícii množstvo zdrojov: knihy, články, YouTube videá, tréningové plány na aplikáciách ako TrainingPeaks alebo Strava, dokonca nám môže plán napísať aj AI. Otázka teda znie: dá sa to všetko skombinovať tak, aby to naozaj fungovalo?
Môj plán je vyskúšať to na vlastnej koži. Budem hľadať informácie, testovať tréningové metódy a sledovať, čo prináša výsledky. A o tom všetkom budem písať tu, v Zápisníku amatéra.
Čo od blogu čakať?
Každý mesiac chcem zdieľať svoje skúsenosti, úspechy aj chyby, tipy na tréning, regeneráciu, výživu alebo vybavenie. Nečakajte instantné rady, ako sa za tri týždne stať pretekárom – skôr realistický pohľad na to, ako sa na preteky pripraviť pri bežnom živote. Nečakajte prípravy na Tour de France ani vyhrotené preteky amatérskej cyklistickej únie nadupaných „hobíkov“. Vopred som si už vybral niekoľko masovejších akcií – preteky Road Classics, ktoré mi plán prípravy pekne rozvrhnú na väčšinu sezóny a predovšetkým Tour de Zeleňák, ktorý som pred štyrmi rokmi išiel náhodou vďaka vyhratému štartovnému a počas neho prepadol „ceste“ asi najviac.
Porovnávať prípadný progres bude s čím. Vlani Pálava síce vďaka zápalu priedušiek a následnému počasiu počas pretekov nastavila latku na prekonanie pomerne nízko. Rumburský Zeleňák som ale už išiel 3x a mám teda s čím porovnávať a dúfam, že sa stále ešte kam posúvať. A čo si budeme hovoriť, aj nejaké tie obľúbené KOMy sa počas tréningu určite stretnú a poslúžia ako ukazovateľ porovnania formy s predošlou sezónou. Navrch by som rád posunul aj svoj ročný nájazd kilometrov a hodín.
Ciele by sme teda stanovené mali, odhodlanie tiež zatiaľ nechýba. Ak vás táto téma zaujíma, sledujte blog a pokojne sa podeľte o svoje vlastné skúsenosti. V budúcom diele sa pozriem na to, ako som si zostavoval tréningový plán tak, aby sa zmestil medzi prácu, rodinu a ďalšie povinnosti a ako sa mi to všetko zatiaľ darí kombinovať.
Na štart pripravený!