Neviem ako Vy, ja som vcelku konzervatívec. 16. rok v rovnakej práci, 20 rokov odkedy som spoznal manželku a rozhodne ju neplánujem vymeniť:-)
Keď mi sadne nejaká handra, deriem ju do krajnosti. A keď mi sadne bajk, napriek tomu, že mi všetci vravia, ako ma draho vychádza držanie ho pri živote po polčase rozpadu, radšej sa tvárim, že nepočujem, lejem doňho peniaze ako do pieskovej pôdy. Tak to bolo aj pri mojom milovanom fulle, ktorý ma sprevádzal po viac ako štyri roky, no už po dvoch si pýtal jesť viac ako obaja synkovia dohromady. Najskôr po roku len bežné výmeny ako reťaz, platničky, plášte, prípade pri nehode poškodené komponenty, napríklad po 3 mesiacoch papekom v kolese zošrotovanú prehadzovačku a niekoľko špicov. Neskôr sa pridali aj opotrebované ložiská v strede a zadnom náboji, gripy, zničená brzdná páčka, niekoľko krát menené sedlo, drahý servis teleskopickej sedlovky, držiacej bez poruchy maximálne rok. Po dvoch rokoch sa patrilo meniť aj ložiská zadnej stavby, servisovať tlmič a vidlicu. Posledné tri položky neskôr už na ročnej báze, plus po úplnom odumretí teleskopky výmena za novú. Aj keď ma stál servis a komponenty za 4 roky viac ako samotný nový bajk, ani ma nenapadlo spomenúť doma, že by som chcel nový stroj. Čiastočne za fakt, že som nedávno kupoval drahý cesťák a čiastočne, že sa mi zdali 3-4 roky prikrátko na výmenu. No najviac mi v tom bránil pocit, že nechcem amputovať časť svojho tela. Ten bike ku mne prirástol, nevedel som si predstaviť zohnať si lepší, obratnejší a bezpečnejší, ako môj tank – tak som ho volal. Tank, ktorý ma podržal pri množstve jazdeckých chýb, zažil so mnou sneh, blato po pedále, mráz, pľúšť, prach, vietor, búrky, tmu aj výpek. Preto som ho živil dlhšie ako bol polčas jeho rozpadu. Keď mi po jarnej generálke praskla zadná stavba, povedal som si dosť! Mal som na výber, 180 eur za novú spodnú vzperu a to už po výraznej členskej zľave v nemenovanom bajk shope alebo 50 eur za zvarenie hliníka s neistým výsledkom. Zvolil som si možnosť B s pozitívnym výsledkom a súčasne si objednal nový stroj s dodaním cca 2 mesiace od pozvárania starého.
Môj starý tank ☝️☝️
Nový stroj, tam bola mega dilema. Chcem istotu a pohodlie s rovnakými, alebo ešte vyššími zdvihmi alebo niečo pretekárskejšie, menej bezpečné? Voľba padla pre možnosť B, a to kvôli dostupnosti stroja, ktorý bol ohodený želanými komponentami a mali moju veľkosť.
Ako sa ale blížil termín dodania nového, moja neistota v správnu voľbu a smútok z konca starého rástli. Smútok aj preto, lebo som sa po rozhodovaní, či si nechať starý ako záložný / zimák alebo ho skúsiť predať, rozhodol ako ináč, pre možnosť B:-) Starý by aj zaberal miesto a na moje prekvapenie som zaň vedel dostať 20% viac, ako som rátal.
Celé sa to zbehlo tak, že v rovnaký deň idúc si pre nový som cestou viezol predať starý. Takže som bol asi hodinu bez fulla:-)
Nový full, prvá jazda hneď z ostra, nakladačka v malých Karpatoch 75 km, a po prvotnom frflaní, že som si dobre neomákol testovací bajk, že sa mi na tomto sedí ináč, menej trailovo, viac pretekársky, pocitovo dokonca neisto, som po pár kilákoch otáčal názor. Ten bajk je hore rýchlejší a dolu sa na ňom nebojím pustiť tiež omnoho rýchlejšie ako na starom. A ten pocit ovládateľnosti, paradoxne, úplne opačný dojem ako som očakával. Ten bajk ide ešte presnejsšie ako šiel starý, je obratnejší. Keby som mu nebol dal ešte pred 1prvou jazdou meno Valec, tak ho názvem Chirurg, no o menách možno niekedy v inom článku:-) na garančke som bol po štyroch dňoch, rekord v konkrétnom shope.
Každopádne predsudky prekonané, neisté očakávania vyvrátené v prospech nového a ja psotupne zabúdam na starý tank a vozím sa s radosťou na novom, a to až tak, že cesťák len smutne pozerá ako si na jazdu brávam fulla.
Netreba sa preto báť zmeny, zmena je život, a preto aj, keď zistím, že údržba nového už nebude rentabilná, rád objavím zasa niečo nové….