Cyklokros – zabudnutá vášeň?

Je čas jesene a počasie s cyklistami začína hrať často nemilostivú hru. Dážď, hmla a teploty stále klesajúce sú len nepatrnou časťou toho, čo jesenná cyklistika vonku obnáša. Mnohí z nás už pomaly uvažujú, že svoj jednostopový dopravný prostriedok možno zazimujú a zavesia na „klinec”, kým sa opäť neobjavia prvé teplé jarné lúče slnka. Sú ale športovci a dokonca i profesionálni pretekári, ktorým v tomto období sezóna ešte len začína. Jazda v teréne, za sucha, za dažďa i snehu, to je cyklistická disciplína zvaná CYKLOKROS!

Počiatky

Možno povedať, že cyklokros sa vyvinul ako bojkot tradičných cyklistických disciplín, teda dráhovej a cestnej cyklistiky. Skrátka borci nasadili o niečo širšie galusky a vydali sa do polí, lúk a lesov „drviť“ kilometre. Brutálne terény často jazdcov donútili z kolies zliezť, hodiť si ich na ramená a pokračovať pekne po svojich. Tak sa cyklokros rodil a čoskoro si získal mnoho priaznivcov. Záujem bol taký, že už roku 1950 sa konali prvé majstrovstvá sveta, ktoré sa konali vo Francúzsku a historicky prvým šampiónom sa stal domáci jazdec Jean Robic.

Popularita tohto odvetvia však rástla aj ďalej, a dokonca v druhej polovici 80. rokov začal vývoj úplne nového typu bicykla, ktoré by zvládlo ešte tvrdší terén. Tak vznikal prvý horský bicykel. Onedlho sa založila úplne nová cyklistická kategória zvaná MTB, ktorá sa tiež stala veľmi rýchlo obľúbenou a v súčasnosti v podstate ovláda celý cyklistický svet. Hoci kategória MTB uvrhla cyklokros trochu do pozadia, šport ako taký táto skutočnosť nepochovala. Preteky na krátkych 3 km okruhoch a trvajúcich 50-60 min divákov stále ťahali.

Cyklokrosové kolo

Asi najviac sa tento typ bicykla podobá klasickému cestnému bicyklu, z ktorého vlastne vznikol. Typický rám, riadidlá s oblúkmi tzv. barany av súčasnosti sú už štandardom kotúčovej brzdy. Aby však bicykel bol spôsobilý na preteky, musí podľa pravidiel medzinárodnej cyklistickej únie (UCI) napríklad spĺňať maximálnu šírku plášťov, teda 33 mm! Chcete si vyskúšať jazdu na takomto typickom plášti? Skúste napríklad Pirelli CINTURATO CROSS H TECHWALL 33 - 622 127 tpi, ktorý ľahko nasadíte na krosový, trekingový, či 29“ horský bicykel. Profesionáli však častejšie volia galusky. Dezén plášťov pretekári riešia pred každým štartom a to s ohľadom na povrch trate. Povrchy suché, trávnaté, tvrdé sú vhodné pre jemnú vzorku, naopak na bahnité a mäkké podklady musia pretekári voliť veľké štuple. Pre špecifické povrchy ako piesok, či ľad a sneh, sú plášte „obdarené“ špeciálnymi tvarmi špuntov, či napríklad hrotmi.

Atmosféra

Cyklokrosové závody majú najväčšiu tradíciu a fanúšikovskú základňu v Belgicku a Holandsku. Česká republika je samozrejme v závese. 😊 Ak ste nejaké preteky videli napríklad v televízii, sami ste zistili, ako fanúšikovia týmto športom žijú. Nie sú výnimkou závody, ktoré navštívia desaťtisíce ľudí a úplne obsypú trať. K tomu samozrejme nechýbajú belgické hranolky, pivo a za ohlušujúceho kvílenia trubiek a plynových klaksónov sú jazdci, či jazdkyne „vybičovávaní“ k ohromným výkonom.

České legendy

Ako som už spomenul, cyklokros je aj u nás veľmi populárny a majú to na svedomí predovšetkým pretekári, ktorí sa na najlepších pretekoch sveta dokázali rovnať, ba čo viac, aj porážať najlepších cyklokrosárov sveta. Meno Zdeněk Štybar pozná takmer každý. V roku 2010 vyhral v podstate všetko, čo sa dalo a čerešničkou na pomyselnej krosovej torte bolo víťazstvo na majstrovstvách sveta v Tábore. Titul svetového šampióna potom získal ešte dvakrát a právom je, ako medzi českými, tak aj zahraničnými fanúšikmi cyklokrosu, často označovaný za legendu. Zabudnúť však nesmieme ani na ďalšie šampióny. Radomír Šimůnek, Miloš Fišera, Karel Camrda, či Peter Dlask, to je len výber top českých pretekárov, ktorí zbierali medaily a svetové tituly v dobách minulých.