.png)
O úspešnom mladom atlétovi Michalovi Morvayovi sa hovorí ako o nasledovníkovi Mateja Tótha. Niet sa čo čudovať, veď mladý Nitrančan, zverenec trénera Mateja Spišiaka, má vo svojom mladom veku na konte už niekoľko titulov. Nás veľmi potešilo, keď sme sa dozvedeli, že Michal je aj vášnivým cyklistom a keď sme sa dohodli na spolupráci, tak sme ho hneď poprosili o rozhovor.
Akým spôsobom si sa dostal k chôdzi? Predsa je to stále istým spôsobom nezvyčajný šport.
V 15 rokoch som končil s futbalom a keďže som chodil na základnej škole do atletickej triedy, kde ma v chôdzi poslali na preteky a išlo mi to, tak som to chcel vyskúšať. Zavolal som trénerovi Spišiakovi, ktorý je dodnes mojím trénerom a postupom času som tým športom začal žiť.
Množstvo času zrejme stráviš tréningom a prípravou. Ako to spájaš so školou, rodinou, priateľmi?
Je to ťažké, pretože rodina a priatelia sa časovo musia prispôsobiť môjmu programu, avšak našťastie to všetci chápu a podporujú ma. No a najťažšie sa to spájalo s vysokou školou, pretože tréningový program je náročný a zosúladiť to so štúdiom bolo ťažké. Ale nakoniec som to zvládol.
Ako vnímajú tvoje úspechy rodičia?
Sú hrdí, že si idem svojou cestou a za svojimi cieľmi.
Tvrdý tréning vyžaduje kvalitnú stravu a regeneráciu. Ako si na tom? Máš špeciálny jedálniček? Alebo je to klasické „čo chladnička dá“? Akým spôsobom regeneruješ telo?
Áno, mám špeciálny jedálniček, aký by mal mať každý športovec. Strava je jeden zo základných piliérov kvalitného výkonu. Regenerácia patrí taktiež medzi dôležité faktory, ktoré ovplyvňujú výkon. Medzi formy regenerácie zahŕňam plávanie, DNS cvičenia, masáže, strečing, bankovanie a mnoho iného. Najviac mi vyhovuje delená strava, ktorú skúšam posledný rok, hlavne tri mesiace pred pretekmi.
Ktoré úspechy sú pre teba najcennejšie? Pamätáš si na svoj prvý veľký úspech?
Najcennejší je pre mňa titul Majstra Slovenska na 50 km. Vďaka zapretekaným časom som momentálne v rankingu na olympiádu, čo ma veľmi teší. Môj prvý úspech bol pol roku trénovania na Majstrovstvách Sveta do 17 rokov, kde som skončil 16-ty zo 48 štartujúcich.
Čo robíš, keď práve netrénuješ a nepripravuješ sa na preteky?
Snažím sa venovať svoj čas rodine a kamošom. Rád cestujem, zahrám si tenis, idem na bicykel alebo na turistiku.
Robíš aj iné športy ako doplnok k chôdzi?
Áno samozrejme, do prípravy zaraďujem kondične cestný bicykel, beh v kopcoch a plávanie.
Je cyklistika skôr pre uvoľnenie alebo ako tréningový doplnok?
Záleží od tréningového obdobia v príprave, ale prioritne ako tréningový doplnok.
Čo ťa čaká najbližšie? Aké sú tvoje profesionálne výhliadky na tento rok?
Niekoľko menších súťaži na Slovensku aj mimo Slovenska, ale priorita je 50-tka v decembri, od kedy sa otvára olympijský ranking a bude sa plniť limmit.
Ako vyzerá tvoj deň?
Po raňajkách si dám rozcvičku a rozdýchavanie do brucha pred hlavným tréningom. Potom nasleduje hlavný chodecká časť tréningu. Po tréningu ide strečing alebo nejaká forma regenerácie. Nasleduje kvalitný obed, napríklad cestoviny s lososom, oddych a káva, niekedy bicykel (70-80 km). Poobede mám druhú tréningovú fázu – trate, masáž alebo iná regeneračná procedúra. Potom večera a ľahký strečing pred spaním.
Mal si už nejaké vážne úrazy?
Zapálenú šľachu dva roky dozadu. Toto je častý úraz u chodcov. Ale musím zaklopať, že okrem toho nič.
Aké sú podľa teba výhody a nevýhody života profesionálneho športovca?
Výhodou je určite to, že robím, čo ma baví. Spoznávam veľa nových ľudí, cestujem po celom svete a ak sa zadarí, tak sa dostaví aj vytúžený úspech. Nevýhodou je, že nemám skoro žiadny súkromný život a všetko obetujem športu.
