Cyklonotorik

Srdce sa tlačí von z hrude, tep bliká na červeno a spúšťa alarm, pľúca pískajú, nohy pália, pot sa leje, ledva cez neho vidím na hodiny, nekompromisne ukazujúce, že keď toto vzdržím ešte tri minúty, tak prekonám osobák na jednej zo stien, na ktorých sa snažím dosiahnúť lepší čas ako naposledy. A dávam to, vydržal som! Prichádza eufória z námahy a výkonu. Presne ten efekt, pre ktorý má cenu sa namáhať a ktorý si mozog pýta ako telo potravu. Je jedno, či asfalt alebo hlina, hlavne, že je drina:-) A dobrý pocit z vykonanej ‘‘práce’’.

Niekto dokáže celé dni lepiť vláčiky, celé noci pozorovať oblohu, drtiť počítačové hry, alebo aj športovať. Niekto sa venuje koníčku vyvážene - sedím cez deň v práci, tak sa potrebujem večer rozhýbať, alebo keď maká celý deň fyzicky, radšej večer lúšti krížovky. No je možné, že ITčkár večer doma drtí hry a inštalatér ide ešte do posilky. Každý sme iný, ja som ale rovnovážny typ, preto kompenzujem celodenné sedenie večernou pohybovou aktivitou na čerstvom vzduchu

Moja potreba pohybu nepozná prekážky ako je tma, zima, vietor, prípadne  všetko súčasne:-) Tak, ako niekto potrebuje večer pivko na relax, mne treba pohyb. Bez toho sa zle zaspáva, cítim sa nejako nesvoj, ak sa náhodou raz za týždeň – dva stane, keď sa po práci nevyvetrám a nezapotím. Došlo to až do takého stavu, že sa mi niekedy najmä v zime, keď je všade blato a pľušť nechce  ísť 4. deň v rade to isté kolečko, no keď viem, ako by som potom nevybúrený trpel, radšej sadám a idem. Aj keď mimosezónne v mraze radšej nie na plný kotol ak chcem, aby som na ďalší deň sedel zasa na bajku a nie na pľúcnom. Ale keď je nad nulou, dám zabrať aj pľúcam…

Pri dlhom letnom svite je to parádne, aj so štartom o ôsmej môžem osedlať fulla a dať si hodinku po lese, čo je dokonalý balzam na telo a dušu. Krásny reset. Mnohí sa čudujú, čo nechodím ráno, no moja odpoveď je, že vtedy nepotrebujem reset. Bolo by to samoúčelné, a v mojom prípade bez energie. Nakopávam sa až hodinu po raňajkách, preto preferujem večerné jazdy, plný sily a potreby vybiť počas dňa  naakumulované napätie. A to je ten správny pohon.

Ak sa niekto zaujíma, ako sa dá jazdiť po tme a v zime, mám jedinú radu. Po sezóne neprestať. Postupne si zvykať na šero. Kto môže začať ešte za svetla, ani si nevšimne pri kvalitnom osvetlení, že sa zotmelo. Iné je už štartovať v tme, no aj na to sa dá zvyknúť a to až tak, ze keď idem po viacerých temných výjazdoch zrazu cez víkend za svetla, až sa mi to zdá divné:-)

Návyk na zimu je ešte ľahší ako na tmu. Postupne sa len predlžujú handry a navyšuje počet vrstiev, a človek si ani neuvedomí, že už jazdí pri mínus desať. Ale čo opak? Tiež nevidím veľký rozdiel medzi plus 20 a 35. Akurát si stačí zobrať viacej vody.

Tak šup z nezáživných trenažérov na čerstvý vzduch, telo sa Vám odmení čerstvou mysľou aj večer, využívajúc ju na príklad na čítanie, čo je u mňa ďalší koníček. No najmä pokojný spánok je jeden z top benefitov.

Verím, že si nás bude kývať na pozdrav čo najviac aj napríklad 20.1. o 21:49, či už v teréne alebo na Strave:-)