STRAVA nejedlá

Čo nie je na Strave, akoby nebolo.

Ak je toto Vaše heslo, pochopíte ďalšie riadky. Ak nie, a je vo Vás čo i len makové zrnko súťaživosti, je šanca o veľkosti avokádovej kôstky, že si tú geniálnu aplikáciu stiahnete.

Môj život pred Stravou nebol smutný, súťažil som na stanovených úsekoch sám so sebou, a výhra vždy potešila.

O nejakej Strave som vedel, no očividne nie veľa. Pri behu som všetko archívoval v Garmin connecte, bajk občas tiež, ale nebolo to nič svetoborné ani motivujúce. V podstate len archív aktivít.

Ale po pol roku chválenia Stravy jedným borcom som ju skúsil a život nabral iný smer. Bol to jún 2015. Vtedy asi tak pätina ľudí na Strave v naších končinách oproti súčasnému stavu.

Po prvej jazde pozerám, ja nie som vôbec slabý. Začal som makať ešte viac, získaval poháre na asfalte, občas aj KOMy. Po kúpe fullíka sa celkom darilo aj v teréne. Ale na mojej Devínskej Kobyle bolo len zopár segmentov, trebalo dorobiť viac, t.j. dnes som tam asi na 70% segmentov ich autorom, no nie KOMerom, konkurencia rastie, ja starnem:-)

Môj sused – dvorný mechanik sa mi smeje, že cesťák, ktorý som si vybral je Strava bike, vyberaný s ohľadom na dobré umiestnenia a myslím, že trafil kliniec po hlave, je to tak. Na horáku sa síce len tak vozím, sem tam napnem retiazku na dákom krátkom segmente aj mimo mojej domácej Kobyly, no ten skorej na pohodlie, a pohodlný full sa nerovná rýchly full. Tu som normálne odolal lákádlám Stravy a vybral si aj nový full aj keď už nie 100% trialový, ale apsoň trialovo XCčkový hybrid. Takže odvolávam nepodľahnutie Strave pri výbere, podľahol som jej len čiastočne:-)

Strava dáva motiváciu jazdiť, prekonať už nielen seba, ale aj súperov. A súperi sa stávajú kamarátmi. Strava aj spája ľudí rovnakého postihnutia a väčšinou aj rovnakého zmýšľania.  Lokálne sme už skrz túto aplikáciu cyklo komunita, organizujeme spoločné jazdy, keď nie, pretekáme sa virtuálne. Občas to záchádza až do takých extrémov, že keď vidím ráno stratu pozície, večer idem na rovnaký segment pokúsiť sa zvrátiť to:-) Spoločne odhaľujeme a eliminujeme nekalé živly – ebikerov, ktorí si často zabúdajú zaradiť aktivitu do ich vlastnej kategórie, identifikujeme nebezpečné segmenty, riešime zlepšovanie cyklistickej infraštruktúry otravovaním príslušných úradov.

Bez ohľadu na názor psychológov, že súťaživosť môže byť znakom nízkeho sebavedomia, rôznych psychických porúch, snahy zviditeľniť sa, myslím, že zvyšovanie výkonnosti, sily a zdravia sú pozitívnym prínosom Strava maniakov.

A keď sa na Strave nedávno prestali zobrazovať umiestnenia na segmentoch v daný deň, nastal rozruch, takmer panika. Strava sa rozhodla hodiť to do platenej verzie. Bez mihnutia oka som ju zaplatil a to rovno trojmo. Aj manželka a starší syn chceli:-) Veď čo by to bol za výjazd, bez jeho dôkladnej analýzy. Ja som chcel Stravu podporiť platením už dávno, ako poďakovanie autorom za jej vznik, no platená verzia mi nedávala nič navyše, čo by som potreboval. Až keď sa do nej presunuli súčasti, na ktoré som bol zvyknutý, mal som motiváciu stať sa členom plateným.

Uvidíme, čo to spraví s ostatnými používateľmi, ale myslím, že skalní zaplatia a menej súťaživí aspoň zostatú v neplatenej verzii alebo zostanú takto fandiť Straverom:-) Lebo tá aplikácia je tak populárna, že niektoré terénne segmenty v bratislavskom lesoparku majú aj 5000 unikátnych userov a asfaltové sa blížia k číslu 8000. To sú segmenty, ktoré mali pred piatimi rokmi tak 1000 userov.

Jednoducho Strava rulez!