Horúčava

Po tele potu potoky, vo výšľapoch halucinácie, že prší, a to sa len valí pot dolu okuliarmi. Aj krátky dres je na príťaž, keď je vonku 35 stupňov a ja drtím traily. Pocitovo pri vynaloženej námahe som už mal mať aspoň 20% nájazdu viac, ale výkony pri obrovskom množstve energie, ktoré telo spotrebuje na chladenie patria do kategórie pomalších.  Pre bežných ľudí je ideálne zdržiavať sa v tieni, pri vode, v klimatizovanej miestnosti. Pre mňa ale výzva otestovať svoj kardiovaskulárny systém:-)

Valiť si to prázdnimi vyprahnutými trailami má svoje čaro, všetko je nejaké omámené, nehybné, cítite sálať ten rozhorúčený prach alebo asfalt zospodu. Vtedy je dobré naplánovať si trasu okolo občerstvovačiek - studničiek, prípadne horských bufetov. Ak ale na dlhšiom lesnom úseku nie je žiadne napájadlo, radšej do batoha fľašu navyše, alebo do rámu, ak tlmič na fulle dovolí inštalovať väčšiu fľašu,  ako sa dehydrovať, lebo to je zrada takýchto výjazdov. Nezdá sa, ale aj po 5 km do kopca bez dopĺňania tekutín sa môže motor zadrieť. Niekto to rieši ruksakom s vodným rezervoárom, ale na tú hadičku, ktorá mi zvykla lietať si neviem zvyknúť. Preto radšej tekutiny v poctivej fľaši. Logicky nie čiernej, ak je časť výjazdu aj na slnku:-) Samozrejme, ak sa dá, treba dopľňať aj minerály, vo veľkom množstve vyplavované z tela. Toto, čo tu hlásam, je v skutočnosti moja slabina, niekedy pocitovo pijem počas horúčav dosť, v realite stale málo, doma po dvojhodinovom výjazde dopĺňam aj 3 litre vody, bez nutnosti malej potreby, čo je teda znak podcenenia pitného režimu…

Iná kategória horúčav je v období búrok, kde sa k horúčave pridáva aj vlhkosť blízka sto percentnej. To sa zdá aj 25 stupňov ako 35 a pot sa zo mňa leje už pri pomyslení na výšľap. Plaziť sa v takýchto podmienkach rozbahneným lesom, s pokazenou ventiláciou je pre mňa vyšší level múk ako pri -10. Je to taká miestna verzia dažďových pralesov.

Mám za sebou aj pár ultra horúcich výjazdov strávených na priamom slnku, kde síce rozrážaním vzduchu je pocitovo stále vietor, no slnko vysaje energiu o dosť rýchlejšie, ako samotná horúčava v tieni. Keď ale nie je na výber a sme na dovolenke niekde na ostrove bez lesov, odporúčam pod prilbu vzdušnú čelenku, aspoň čiastočne brániacu valeniu sa potu z hlavy.

S ohľadom na odev, aj tá najtenšia a vodu najlepšie odvádzajúca látka je pre mňa, ako športovca s nadmernou potivosťou neúčinná, no aspoň sa to snažím nesťažovať si výberom slnko priťahujúcich farieb, a volím logicky svetlé dresy, pokiaľ možno s čo najdlhším zipsom, ideálne celozipsový dres, aby sa aspoň dokopca dalo odvetrávať napriamo. Okrem odrážania lúčov, tie svetlé farby pre zmenu pritiahnu pozornosť vodičov a som pocitovo vo väčšom bezpečí.

Jazdy v horúčavách istotne neodporúčam každému, je to tak trocha aj risk, ako sa k tomu postaví organizmus. Možno aj preto vtedy nestretám na mojich trasách tak vela ľudí, ako pri normálnejších teplotách. Preto radšej s mierou, nech sa dožijeme aj zimných výjazdov:-)